Ako mi skladanie bielizne pomohlo s herectvom...

Autor: Alexandra Michlíková | 19.7.2019 o 10:36 | (upravené 24.7.2019 o 10:57) Karma článku: 2,30 | Prečítané:  686x

A ako som sa pritom naučila životnú múdrosť: Neodkladaj skladanie bielizne... Nikdy nevieš, či práve vtedy nepríde tvoj AHA moment! 

Viem, že chcem vytvárať hodnotu. Momentálne mám v živote dve najväčšie hodnoty - moje deti. Ale úprimne, po 4 rokoch doma mi to už občas lezie na mozog.

No dobre, ale čo robiť? To je asi najhoršie...Nevedieť, čo vlastne chcem robiť. A tak si skladám bielizeň a hľadám 500 alternatív, s čím začať. Hľadám niečo prelomové. Lebo úprimne... Mamičiek, čo šijú, je už taaak veľa. Mamičiek, čo pečú, ešte viac. A tak hľadám...
A tu vidím svoju dcérku ako si zase dáva dole ponožky, lebo potrebuje chodiť nutne naboso po kockách. Heuréka! Osvietilo ma... Podložka, ktorá by simulovala chôdzu po vonku. To by išlo... Veď barefoot sa teraz rozmáha. A už beriem mobil a robím prieskum, či také niečo je. Tomu neverím... Google mi vyhodí 500 spôsobov ako si vytvoriť takú podložku a ďalších 300 odkazov na maminky, ktoré ich vyrábajú. To snáď nie je pravda. A ja som si bola taká istá, že toto ešte nikto nerobí. Dobre, druhé kolo... Mysli, žena, mysli... Nič, prázdno. Ok, dávam tomu voľný priebeh.

Stojím na našom pozemku, kde sa chystáme stavať dom. Teda, raz, keď sa konečne vysporiada prístupová cesta, ktorá mala byť za mesiac a trvá to už vyše roka. A v tom pribehne budúca suseda, že počula, že som herečka. A že má dcérku, ktorá chce ísť na herectvo a čo by som jej odporúčala. Fuh... V nedobrej chvíli si ma zastihla. Akurát teraz, keď som najviac frustrovaná, čo robiť so svojim životom, som ju odbila, že nech si vyberie mladá normálnu školu, lebo z tohoto smeru sa neuplatní. Oj, teta suseda sklopí oči. Presvedčená o tom, že zachraňujem nevinný život pred sklamaním a neúspešnou kariérou, sa ešte hrdo vztýčim. 

Zase skladám bielizeň. Už sa vidím ako za dva roky stojím pred pani riaditeľkou s malou dušičkou, že moje miesto nie je zrušené a mám sa kam vrátiť. A tu zrazu, AHA moment ako šľak! Prečo nevytvoriť sprievodcu pre deti, ktoré idú na talentovky. A už beriem telefón a zúrivo ťukám do googlu kľúčové slová. Výsledok? Nič! Fakt? Nič také nie je? Ok, hľadám ďalej - kurz herectva. Nájde mi Bratislavu. A zvyšok Slovenska čo? Nič! Klasika, ak nežiješ v Bratislave, smola. Toto ma celý život vytáča, že čím ďalej na východ, tým menej možností realizovať sa. Och môj ty! Mám to! Čo vytvoriť sprievodcu, ktorý by bol dostupný všade. ONLINE! A zase ťukám do mobilu... Nič. Nič také nie je... Och, tep 500/100 :-D Našla som dieru na trhu a ešte v mojom odbore. 

A už si študujem, čo potrebujem k založeniu živnosti. Prd tomu rozumiem. Fakt, prečo to píšu tak, že človek nechápe, čo od neho chcú. Dobre, po nociach brázdim fóra a pomaly dávam papiere dokopy. Živnosť založená. (Bodaj by som vtedy vedela, že tým tento kolotoč papierov a vybavovania len začína)

Beriem do ruky papier a pero a spisujem si koncept, ako bude kurz vyzerať, čo v ňom chcem povedať a akú formu tomu dám. Mám to šťastie, že keď ma kopne múza, píšem ako drak. A tak mám za týždeň nahodený hrubý koncept. Ok, idem na realizáciu. Cieľ, každý deň natočiť 7 videí, že za mesiac to mám. Mhhhhh... Snívaj dievča, snívaj. S dvomi deťmi tadiaľ cesta nevedie. A tak deti odkladám na víkend k babkám a dedkom.
Až tu zrazu v sobotu na obed telefón. Bianka nevie u nás zaspať, tak ju veziem domov. Super, díky mami. A tak točím aj cez týždeň, kým je jedno dieťa v škôlke a druhé spí obedný spánok. Ok, zbúchala som všetko. Idem strihať. Och nie, veď to trvá ešte viac času ako točenie. Ja toto nestihnem ani za tri roky. Ale som hecnutá, tak strihám po nociach. Rána sú zabiják. Vážne uvažujem, že začnem piť kávu :-D 

A teraz už ostáva len hodiť to na web a môžem pozerať na účet, ako mi pribúdajú peniažky. ČO? Tvorba webu od 2000 eur? To nemyslíte vážne! Veď ja som na rodičáku. Dobre, keďže neviem o programovaní ani ň, hľadám šablóny na tvorbu webu. Jednu som našla, ročné predplatné 500 eur. OCH ☹ Nič to, verím tomu, že to fakt rozbehnem, investujem. Šablóna kúpená. Mesiac to nahadzujem, nech to nejak vyzerá. Super, spúšťam to. A....

NIČ! Bez reklamy to nepôjde. A trávim ďalšie mesiace nastavovaním reklamy na facebooku, ktorý považuje každé druhé slovo za urážlivé alebo nevhodné... Ok, reklama nastavená, stránka spustená. Môžem vyložiť nohy. Mhhhh... Snívaj ďalej.  Reklama žerie peniažky, ale predaje žiadne. Ako je toto zase možné? Som demotivovaná, mám sto chutí na všetko sa vykašľať. Toľko času a energie som tomu venovala a nič. Žiaden výsledok. Je mi do plaču. Všetci sú proti mne. 

Hľadám motivačné videá, ktoré ma majú presvedčiť, že prvotný neúspech nič neznamená. Ok, dám tomu šancu. Hlavne ma škrie, že som do toho vrazila už toľko peňazí. Tak nech sa mi vrátia aspoň náklady. Musím pokračovať. Dočerta, keď dokáže fungovať cestovka pre plyšákov, ktorá neprináša žiadny úžitok a hodnotu, tak musí ísť aj toto. A tak začnem študovať marketing. Och, toľko vecí, čo potrebujem prerobiť. Idem na to.

A sme na konci. Teda na mojom začiatku. Pretože v tejto fáze sa teraz nachádzam. Po prvotnom neúspechu som sa takmer vzdala. ALE! Nedalo mi to. A tak hľadám chyby a snažím sa ich napraviť, aby to na druhý raz vyšlo. Ladím posledné chybičky krásy a web spúšťam nanovo.

A medzitým som našla ešte aj druhotný cieľ. Šíriť osvetu medzi verejnosťou, o čom herectvo v skutočnosti je. Natočila som sériu videí zdarma a spustila vlog. Verím tomu. Verím, že projekt, ktorý prinesie hodnotu, má šancu uspieť. 

Ďakujem každému, kto mi drží palce :-)

A ako si na tom ty? Plníš si svoje sny alebo hľadáš inšpiráciu? Napíš do diskusie, rada si prečítam tvoj príbeh :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Obuškový Dubček, ako chutí Threema a odklínanie Viktora (týždeň podľa Schutza)

Už keď Merkelová prijala pozvanie, dala sa tušiť otočka v kauzách právneho štátu, ústavnosti v Budapešti.

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Toto leto som nebol nikde. Ale bol som tam s Kočnerom

Threema je, čo sa priamych dôkazov týka, jalová.


Už ste čítali?